Rozhovor s architektom Martinom Rudišom
Vyspovedali sme Ing. arch. Martina Rudiša, významného českého architekta. Porozprával nám o svojej tvorbe aj o tom, ako vníma vývoj architektúry v priebehu rokov.
Ing. arch. Martin Rudiš (1955) patrí medzi kľúčové postavy modernej českej architektúry, ku ktorej výrazne prispel počas svojej bohatej kariéry.
V marci 2025 vydal Martin Rudiš svoju knihu Architekt, ktorej vznik podporila aj spoločnosť Sto. Pri tej príležitosti vznikol aj rozhovor, v ktorom sme sa rozprávali nielen o jeho diele, ale vrátili sme sa k projektu Rezidencia Lužánky v Brne, ktorý ateliér Martina Rudiša navrhol a kde spoločnosť Sto dodávala svoje produkty.
Spomínate si na svoj prvý realizovaný projekt? Aký to bol pocit vidieť svoje nápady pretavené do reality?
Prvou realizáciou projektovanou v kolektíve v Stavoprojekte Brno bola rekonštrukcia pavilónu A v areáli brnenského výstaviska, významnej funkcionalistickej pamiatky z roku 1929. Súčasťou rekonštrukcie bol aj interiér priestoru Rotundy, kedy bol do pôvodného priestoru vstavaný multifunkčný interiér s kruhovým stupňovitým hľadiskom. Realizovať svoje návrhy je prirodzená túžba architekta. Musí byť pripravený na to, že nie všetci budú mať rovnaký názor. Za zásadné považujem naplnenie funkcie a časovú trvanlivosť stavby. Teším sa dodnes z toho, že interiér Rotundy aj po 35 rokoch výborne slúži svojmu účelu.
Ako sa podľa vás zmenila architektúra za posledné desaťročie? Ktoré trendy vnímate pozitívne a ktoré možno trochu skepticky?
Súčasná spoločnosť tiahne k rozmanitosti, k rozlámanému svetu... túži po „ events “, po architektonických udalostiach, ktoré sú často samy sebe zmyslom a podliehajú súčasným trendom. Architektúra nie je všetkým blízka a zrozumiteľná téma, a tak sa záujem verejnosti obracia predovšetkým k jej forme. Tomu takzvané „ architektonické udalosti“ , formálne alebo technologicky provokujúce diela, často podporované médiami, spoločnosti nadbiehajú.
O architektovi
Martin Rudiš pochádza z rodiny s architektonickou tradíciou, jeho otec Viktor Rudiš je významným architektom, známy napríklad ako spoluautor československého pavilónu na EXPO 1970 v Osake, sídlisko Lesná v Brne atď... Martin Rudiš pokračoval v rodinnej tradícii a pod otcovým vedením rozvíjal svoje schopnosti a získaval cenné skúsenosti.
Po štúdiách na brnenskej Fakulte architektúry VUT začal v roku 1983 pracovať pri Brnenských veľtrhoch a výstavách (BVV), o tri roky neskôr potom nastúpil do ateliéru svojho otca v brnenskom Stavoprojekte. Po roku 1989 spoločne so svojím otcom založili súkromnú prax.
Kde hľadáte inšpiráciu pre svoju prácu? Sú to miesta, knihy, ľudia alebo úplne iné zdroje?
Architektúra je individuálna umelecká invenčná a kreatívna disciplína, prejavujúca sa svojou rôznorodosťou.
Je špecifická tým, že idea a realizácia prechádza nemenným profesionálnym procesom. Napríklad u sochára je vzťah medzi koncepciou a schopnosťou ju realizovať iba v jeho rukách. Pri architektúre je nutné počítať, že fyzickú realizáciu ovplyvňuje mnoho súvisiacich vplyvov. Budova by mala mať atmosféru, ktorú treba hľadať. Výsledok je ovplyvňovaný zistením, ktoré hodnoty môže budova mať, ktoré hodnoty je potrebné zdôrazniť a ktoré môže získať, aká je možná interpretácia programu a aká je podstata – intelektuálna aj technická. Našou snahou je, aby nebol znehodnotený koncept a idea. Hlavný je obsah – formálne riešenia ovplyvňujú cielene vytvorené kritériá a náš individuálny invenčný prístup.
Ak by ste mali definovať architektúru jednou vetou, ako by znela?
Architektúra má od ostatných umení najväčší potencionál, aby nás všetkých zaujímala. Vytvára priestory a objekty vo veľkom meradle. Je dôležité, aby ľudia našli k architektúre cestu, aby sa im páčila. Aby sa tak stalo, budova musí mať určitú kvalitu, jej idea musí byť zrozumiteľná, jej charakter musí byť zrejmý a presvedčivý. Skutočne kvalitná architektúra má potenciál byť kvalitná aj za niekoľko desiatok rokov.
Martin Rudiš má za sebou množstvo úspešných realizácií
Hotel Holiday Inn v Brne (1992), rekonštrukciu pavilónu G na brnenskom výstavisku (1996), bytový komplex Orion v Brne (2009), rekonštrukciu Hvezdárne a planetária Brno a v neposlednom rade aj rezidenciu Lužánky. V priebehu svojej dlhoročnej kariéry získal niekoľko prestížnych ocenení za kvalitu a inovatívnosť svojich projektov.
Vo svojej práci kladie dôraz na funkčnosť, kvalitu materiálov a harmonické prepojenie s prostredím. Jeho architektúra nie je len o budovách, ale o tom, ako tieto priestory ovplyvňujú ľudí, ktorí v nich žijú alebo pracujú.
